Potulky po Krakowe 2

V predchádzajúcom diely som spomínala Krakow za denného svetla, avšak mesto je taktiež naklonené aj nočným tvorom. Vo večerných hodinách je koncentrácia mladých ľudí v krakowských uliciach pomerne väčšia ako za dňa. Hemží sa to tu množstvom študentov či už zahraničných alebo domácich. 

V prvom rade musím spomenúť Soplicu. Znie to síce ako produkty nádchy:D, ale nie, je to tradičný poľský alkohol. Ja osobne nie som veľmi gurmánsky typ čo sa alkoholu týka, no táto veľmi sladká tekutina mi plne vyhovovala. Soplica v kombinácii s mliekom je excelentná. Odporúčam.

Aby som nezabudla spomenúť. Akurát dnes sa to stalo...ochutnala som prvýkrát v živote sushi. Zakotvili sme do Zene, luxusný sushi podnik. Usadili nás do špeciálnej miestnosti určenej na konzumáciu japonských dobrôt a priniesli špecialitku. A hodnotenie? Budem sa opakovať, ale excelentné a opäť ODPORÚČAM.

Nech nezabudnem na náš pôvodný cieľ - objavovať krásy Krakowa. Dnešok sa vliekol v znamení lenivosti, prechádzali sme sa a zablúdili sme na miestnu tržnicu, kde som nechala zopár(dosť) zlotiek v stánku s cukrovinkami na tradičných poľských krovkách. Veď čo sa Vám viac spája s Poľskom ako tento nebeský výtvor v podobe krovky. 

Potulky po Krakowe 1

Ak by ste sa včera(30.máj) pozerali na žilinskú vlakovú stanicu videli by ste v prvom rade nezvyčajne veľký počet ľudí a po podrobnejšom náhlade jedno dievča, ktoré sa zo všetkých síl snaží presvedčiť strojvodcu o odloženie odjazdu vlaku. To dievča sa na mňa veľmi nápadne podobolo a čakalo kým jej kamarátka odstojí dlhý rad a kúpi lístky do Zwardonu, cez ktorý sa dostanú do Krakowa.

Áno, takto sa začal náš výlet, nastúpením do takmer rozbehnutého vlaku. Zo Zwardonu sme sa cez Cziechowice-Dziedzice a Osvienčim dostali do Krakowa. Naša cesta trvala suma sumarum 11 hodín.
Po náročných hodinách sme mŕtve padli do postelí na byte mojej ďalšej kamarátky, mimochodom oduševnej umelkyni študujúcej v Krakowe maľbu.

jeden zo skvostov zo štetca umelkyne

Po načerpanej energie sme sa vybrali do krakowských ulíc. Naše prvé kroky viedli do neďalekej kaviarne na Rynek Glówny(hlavné námestie). Kávu a raňajky sme si patrične vychutnali, veď každý deň neraňajkujeme na hlavom námestí v Krakowe priamo pri Mariánskom kostole.
Pokračovali sme krátkou sightseeing na hrad a túlaním po zašitých uličkách.

Samozrejme, nezabudli sme ani na kultúrne obohatenie prostredníctvom galérie Mocak, v ktorej sme si obzreli výtvory Andyho Warhola, diela, zobrazujúce Druhú svetovú vojnu, a rôzne iné pohľady na okolitý svet.

Našťastie, jedna z kamarátiek je, rovnako ako ja, veľký "jedlík"(tento výraz som prvýkrát počula pred pár dňami a bola to láska na prvý pohľad :D plus toto slovo je mi šité na mieru), takže sme sa gurmánsky realizovali v podobe prijímania poľských kulinárskych výtvorov. Čo sa jedla týka, Krakow má jednotku.
Taktiež udeľujem plných desať za čistotu karkowských ulíc a za nádhernú architektúru budov.

Zastavte svet, chcem vystúpiť

Rada by som vám vysvetlila moje interné hodnotenie kníh. Ak si po prečítaní poviem, že kniha bola pekná, znamená to, že kniha bola, prekvapivo, pekná. Ak si po prečítaní poviem, že kniha bola pekná a nasledujúcich pár dní na ňu myslím, znamená to, že kniha sa mi veľmi páčila. Ak si po prečítaní poviem, že kniha bola pekná, nasledujúce dni na ňu myslím a myslím na ňu tak veľmi, že si ju musím prečítať ešte raz, to je pre mňa znamenie superknihy.Zoznam superkníh nie je až taký veľký. Jednoznačne prvé miesto patrí Harrymu Potterovi. Viem, nie je to literárny skvost, ale prežil so mnou celú základnú školu a ja ho milujem. 

Avšak, v poslednom období sa pridal do zoznamu superkníh nový člen. Jeho názov je Horúce leto 68 a jeho stvoriteľom je multifunkčný človek Viliam Klimáček. Píšem multifunkčný, pretože tento spisovateľ, dramatik, mimochodom držiteľ mnohých významných literárnych ocenení, režisér a zakladateľ divadla GUnaGU je okrem iného aj vyštudovaný lekár. 

Horúce leto 68 je dokumentárny román zaoberajúci sa príchodom ruských bratov a "spriatelených" vojsk v horúcom lete 1968 a zobrazenie následných udalostí. Autor sa konkrétne venuje trom rodinám, ktoré boli, či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne, rozdelené práve v toto leto. 
Osobne ma najviac fascinovala rodina Alexandra. Otec rodiny a dcéra odišli do Kanady, lebo vedeli, že život v totalitnom Československu nebude prechádzka ružovou záhradou. Annu, Alexandrovu manželku, plánovali dostať z krajiny neskôr, až keď budú v Kanade, odkiaľ to bude ľahšie. To sa však nikdy nepodarilo. Anna, ako mnohé opustené manželky a matky v tej dobe, nezvládala toto náhle odlúčenie. V noc odchodu jej rodiny jej stihli ošedivieť všetky vlasy. (Autor sa inšpiroval skutočnými príbehmi, no neviem, či sa toto naozaj stalo, ale počula som, že je to možné.) Každopádne, následky odlúčenie sa prejavili aj na jej fyzickom zdraví a o pár rokov zomrela na rakovinu pľúc. Petra, Annina dcéra, vyštudovaná medička, musela v Kanade zložiť rozdielove skúšky, čo znamená medické skúšky v dvoch jazykoch(francúzština a angličtina), z ktorých ani jeden pred príchodom do Kanady poriadne neovládala.
Toto je príbeh len jednej rozdelenej rodiny. Ani jedna rodina nemal osud v zahraničí jednoduchý. Život ich ťažko skúšal, párkrát dokonca nemali čo jesť, na letenky z jednej krajiny do druhej museli šetriť mesiace, istý čas nemali kde bývať. Pri takýchto ťažkých chvíľach si nejeden emigrant isto povedal: "zastavte svet, chcem vystúpiť".   

Neviem,či to bol autorov zámerov, ale po prečítaní príbehu som si uvedomila úžasnú pohodlnosť a ľahkosť môjho života. Určite odporúčam román Horúce leto. Je to kniha písaná jednoduchým, ale originálnym štýlom, ktorá vás rozosmeje, ale aj prinúti zamyslieť. 

intrákové čítanie pri čajíku zo šálky vyrobenej za socializmu

Na záver pripájam zopár citácií.

"...stále viedla osobný boj s angličtinou. Už nie taký, ako kedysi, keď si v obchode nedokázala vypýtať ani sitko a musela predavačovi predviesť - water go, spaghetti stop - a ten jej ho s úsmevom podal..."

" ...človek je občas taký divný optimista..."

"...Svet je pospájaný neviditeľnou sieťov spojených nádob. Keď sa niekde deje čosi zlé, inde sa kvôli rovnováhe vynorí niečo dobré. Problém je len v tom, že miesta sú od seba vzdialené tisíce kilometrov obeť zla zostane väčšinou bez pomoci, ktorú potrebuje, a dobré sa stane akosi navyše, len tak. A kde to ani nikomu netreba. Teraz to však vyšlo naraz..."

" Erika pomáhala deťom...sedí s chlapčekom, ktorého si má vyzdvihnúť babička. Už sem letí z Vancouvru. Dieťa je úplne bezradné.
-Odkiaľ si?-
Chlapček nevie.
-Je tam niečo zaujímavé, v tom meste, kde bývaš?-
Chlapček sa zamyslí a povie vetu, ktorú citujem doslova a ktorá nie je trápnou fabuláciou autora.
-Srejda sedí na koni, serou na něj holuby a kolem jezdí tramvaje.-
Nuž, chlapec bol z Prahy."

ŠŤASTNÁ nedeľa

Výnimočný piatok.
To je prívlastok vystihujúci piatok 20.marca 2015. V tento deň sa spojili tri výnimočné udalosti. Pravdepodobne najvýraznejšou udalosťou bolo čiastočné zatmenie slnka, ktoré sme mohli vidieť v dopoludňajších hodinách. Úkazom jarnej rovnodennosti sa z astronomického hľadiska začala jar. A udalosť, ktorá mňa, osobne, zaujala najviac bolo označenie 20.marca za Medzinárodný deň...wait for it...šťastia.

Dúfam, že ste boli v piatok všetci šťastní. Ja som si tento deň šťastia presunula na nedeľu.
Nedeľa je pre mňa sama o sebe šťastným dňom, pretože som si povedala, že koniec týždňa bude dňom, kedy budem robiť to, čo nestíham počas celého týždňa. Spravím si super raňajky, napečiem dobrý koláč, pozriem si obľúbené seriály...
Šťastné dni  sú pre mňa šťastné najmä vďaka súhre alebo zhluku drobností. Napríklad dnes ma spravili šťastnou konkrétne tri maličkosti.

1.) Ranný budík v podobe kávičky v miestnej kaviarni Paxcafe. Nie je to o káve, je to o atmosfére, ktorú by som si doma nikdy nevykúzlila, ani s najkvalitnejším pressovarom. Kaviareň, ktorá sa nesie v jemnom futuristickom štýle s farebnými prvkami, sa inšpirovala nadčasovou hrou R.U.R od Karla Čapka. Na stenách sa nachádzajú obrázky robotov a dokonca aj citáty z hry. 
Skrátka, výnimočná káva vo výnimočnom prostredí.

2.) Je nedeľňajšie popoludnie, zaujmem polohu pololežmo na gauči, vychutnám si koláč, ktorý dlhé hodiny odpočíval v chladničke a pozriem si kriminálku od Agathy Christie, ktorú pravidelne vysielajú na Jednotke.Tento poobedňajší rituál je mojim synonymom pohody.

3.) Moje šťastné chvíle sa často nesú ruka v ruke s jedlom alebo s nejakým nápojom, avšak nie vždy. Tretia vec, ktorá ma dnes spravila šťastnou bola prechádzka, prípadne ju môžem nazvať malou túrou po okolitých horách. Na prechádzky chodievam často, no dnešná malá túra bola výnimočná. Plne som si uvedomila prítomnosť jari. Už sa nám to tu v plnej kráse prebúdza. Kvetiny sa predvádzajú svojou farebnosťou a samce zo zvieracej ríše zvádzajú všemožnými spôsobmi svoje partnerky(dnes som, inflagranti, zočila dva vrabce priamo v akcii). Áno, jar je tu.

Toto sú drobnosti, ktoré mi vedia zdvihnúť náladu. Napíšte mi maličkosti, ktoré Vám vyčaria úsmev na tvári. Prajem Vám krásny a optimistický týždeň a to, že Medzinárodný deň šťastia je 20.marca, neznamená, že ho nemôžeme mať celý rok. :)

  

Let me introduce myself

Ahojte milí potenciálni čitatelia,
vítam Vás na mojom novovytvorenom blogu. Zrejme Vás zaujíma prečo zrovna (ne)rozhodná.
Rozmýšľam ako správne vysvetliť moju motiváciu nazvať tento blog po mojej najdominantnejšej vlastnosti. Možno výstižnejší názov by bolo brutálnenerozhodná. Nie veľminerozhodná alebo dosťnerozhodná. Slovíčkom brutálne chcem dvakrát podčiarknuť vlastnosť - nerozhodná.  A prečo je v zátvorke (ne)? Pretože som rozmýšľala, či som nerozhodná, čím sa automaticky potvrdzuje, že SOM.

Cítim sa trocha egoisticky, keď rozprávam len o sebe, ale je to môj blog, tak mi dovoľte ešte pár slov na predstavenie. Volám sa Kristína a MILUJEM: čokoládu, večerné popíjanie vína, rannú kávu, farebnosť jesene, predstavy o ružovej budúcnosti, stavanie vzdušných zámkov, iné pohľady na svet,more, americké sitkomy(najmä Priateľov) , výdatné raňajky, banánové lievance a v neposlednom rade nutellu a všetko, čo obsahuje cukor.

Nechcem písať, že nenávidím, takže VEĽMI NEMUSÍM: vlastnú lenivosť, nízku sebavôľu, dobiehavanie na autobus, situáciu, keď padnem a som sama, pretože sa na nej nemám s kým zasmiať, keď neviem slová pesničky a mám obrovskú chuť si ju zaspievať, keď sa niekto spýta : "Čo?" a následne mi odpovie a to, že to robím aj ja. A čo fakt nemám rada? Moju nerozhodnosť.

Myslím si, že väčšina žien aspoň v minimálnej miere oplýva touto vlastnosťou, len neviem, či je tá moja ešte stále na hranici znesiteľnosti. Ako sa prejavuje taká nerozhodnosť? V mojom prípade asi tým, že v ničom nemám vyhradený štýl. Čo počúvam? VŠETKO! V mojom mobile nájdete symfónie, Linkin park, Abbu, (pred pár rokmi by ste našli Hannuh Montanu), Imagine dragons, Xindl X, Senzi Senzus, Mariku Gombitovú, Majka Spirita,  Shanyu Twain, Nataliu Oreiro, Siu, Mira Žbirku, Elliu Goulding, Rickyho Martina atď.  Nemám vyhradený štýl obliekania, nemám ustálené názory na dôležité témy a častokrát stojím na pomyselnej križovatke rozhodnutí veeeľmi dlho.

Možno som práve opísala vlastnosti každej druhej ženy, ak áno, tak som rada, že v tom nie som sama :) Takže ak ste sa niekto v mojej charakteristike našli, tak veľa šťastia, trpíme spolu :)

Dovoľte mi ešte pár fotiek. Moja super sestrička je vlastníkom umeleckých vlastností a tak mi za drobný úplatok pomohla vytvoriť zopár photos of myself.